Inteligentné zariadenia pre zdravie a krásu sa stali bežnou súčasťou našich životov. Dokonca aj niektoré vodné filtre sa už dnes radia medzi 'smart' zariadenia, o tých však dnes reč nebude. Tí, ktorí berú zdravú výživu naozaj vážne, si často zaobstarajú prístroj známy ako TDS-meter. Táto šikovná pomôcka, pripomínajúca elektronický teplomer, sľubuje, že dokáže jednoducho otestovať vodu a určiť, nakoľko je prospešná pre naše zdravie.
Sú všetky nečistoty vo vode rizikom? Pozreli sme sa na to, čo presne meria TDS-meter
V prírode neexistuje nič, čo by bolo absolútne čisté. Pitná voda je preto vždy roztokom rôznych látok. Niektoré z nich sú relatívne neškodné – mnohí sa bežne stretávame napríklad s nadbytkom vápnika a horčíka. Táto „tvrdá voda“ sa prejavuje ako nepríjemný vodný kameň, vysušuje pokožku a ničí domáce spotrebiče. Centrálne zmäkčovanie vody vo veľkých objemoch je však pre mestá ekonomicky nevýhodné, a to aj pri vysokej mineralizácii.
Samotná mineralizácia (celkový obsah rozpustených látok) je len bežný fyzikálno-chemický parameter, podobne ako napríklad teplota vody. Pri sladkej vode sa tento ukazovateľ nepovažuje za toxický ani za znečistenie. Ľudia žijúci v oblastiach s kriedovým podložím alebo tí, čo vyrastali na pobreží mora, kde je podzemná voda prirodzene slanšia, pijú takúto vodu denne.
Problémom sú však potenciálne nebezpečné alebo vyslovene škodlivé prímesi. Vo väčšine vodovodných sietí na svete sa nedá bez chlóru zaistiť, aby bola voda pre konečného spotrebiteľa bakteriologicky bezpečná. Chlór je pritom sám o sebe jedom. Čo je horšie, chlórovanie vody, ktorá už obsahuje organické nečistoty, vedie k vzniku nových, ešte toxickejších látok – organických zlúčenín chlóru. Tie majú karcinogénne vlastnosti, ktoré sa pri varení neupravenej vody z kohútika ešte znásobujú.
Mobilný filtračný systém J.SHMIDT 500 predstavuje mobilnú alternatívu k poddrezovému filtru. Zabezpečuje hĺbkovú filtráciu toxických chemických prímesí a ochranu pred baktériami bez použitia baktericídov.
Okrem chlóru sa do vody (najmä na jar) dostávajú aj odpady z priemyslu a poľnohospodárstva: fenoly, dusičnany, pesticídy, ťažké kovy, ropné produkty a ďalšie látky, ktoré nám dokážu v pravom zmysle slova nepozorovane otráviť život. Tieto toxické látky sú nebezpečné aj vo veľmi nízkych koncentráciách. Pri určovaní chemického znečistenia sa na ľudské zmysly (chuť či vôňu) nedá veľmi spoliehať. Ako si však ukážeme, ani „čarovný prútik“ v podobe TDS-metra nemožno považovať za všemocný.
Ako funguje TDS-meter a 'vidí' skutočne všetky nečistoty?
Merá teda tento prístroj naozaj celkové množstvo prímesí? Krátka odpoveď: žiaľ, nie. V skutočnosti tento prístroj ani nemeria TDS. Samotný termín TDS (Total Dissolved Solids) označuje celkovú hmotnosť pevných látok, ktoré by zostali po odparení vody. Presnejší by bol termín „celkový obsah solí“. To, čo výrobcovia predávajú ako TDS-metre, sú v skutočnosti konduktometre – prístroje, ktoré merajú elektrickú vodivosť roztoku.
Nemusíte si hneď spomínať na hodiny chémie, princíp je jednoduchý: čím viac elektrolytov (napríklad bežnej kuchynskej soli) je vo vode rozpustených, tým lepšie vedie elektrický prúd a tým vyššie číslo TDS-meter ukáže. Medzi elektrolyty patria aj kyseliny, a preto by ste vysoké hodnoty namerali napríklad aj v obyčajnom ovocnom džúse.
Naopak, cukor elektrolytom nie je, a preto naň TDS-meter vôbec nezareaguje. Ak by ste teda zmerali veľmi sladký čaj pripravený z destilovanej vody, prístroj by ukázal extrémne nízku hodnotu. Skutočné množstvo rozpustených látok (TDS) by bolo pritom po odparení vody značné.
Dokáže TDS-meter odhaliť nebezpečné nečistoty vo vode?
TDS-meter ich „uvidí“ iba za predpokladu, že sú tieto prímesi soľami. Látky, ktoré nie sú elektrolytmi, však zostanú pre prístroj úplne neviditeľné. Do tejto skupiny pritom nepatria len neškodné cukry, ale aj mnohé nebezpečné organické látky, ako napríklad chloroform, benzén, ropné produkty, dioxíny či niektoré insektídy.
Inými slovami, spoliehať sa iba na TDS-meter pri určovaní čistoty a bezpečnosti vody z kohútika (alebo akéhokoľvek iného roztoku) jednoducho nestačí, a to z dvoch hlavných dôvodov:
- Nie všetky látky, ktoré sú elektrolytmi (a ktoré prístroj meria), sú automaticky nebezpečné.
- Nie všetky nebezpečné látky sú elektrolytmi, čo znamená, že pre TDS-meter zostávajú „neviditeľné“.
Mimochodom, pomocou TDS-metra nedokážete spoľahlivo posúdiť ani kvalitu práce poddrezového uhlíkového filtra. Tento typ filtrácie totiž, na rozdiel od systémov reverznej osmózy, nemusí nutne meniť minerálne zloženie vody. Jediný nespochybniteľný prínos TDS-metra tak spočíva v tom, že vám pomôže zistiť, či váš systém reverznej osmózy pracuje na plný výkon, alebo či už nie je čas na výmenu membrány. Pri kúpe novej membrány je to tiež výborný spôsob, ako overiť, či nie je chybná.
Aquaphor RO-101S Morion – absolútna ochrana pred akýmikoľvek škodlivými prímesami, vrátane ťažkých kovov, dusičnanov a dusitanov. Poskytuje kvalitu porovnateľnú s balenou vodou a je vhodný pre alergikov aj na prípravu stravy pre novorodencov.
Pre skutočnú a detailnú analýzu zloženia vody sa tak musíte obrátiť na akreditované laboratórium. Ak ste si však TDS-meter už kúpili a nemáte čas ani chuť investovať do drahých rozborov, najistejším riešením je zvoliť si systém reverznej osmózy.
Moderné domáce membránové systémy filtrujú vodu rovnako dôkladne ako priemyselné linky na výrobu balenej vody; líšia sa najmä rýchlosťou filtrácie, rozmermi a objemom odpadovej vody. A ako v spojení s touto technologickou dokonalosťou správne využiť TDS-meter, to sme si už vysvetlili.