Nedávne štatistiky búrajú zažité mýty – kávovou veľmocou číslo jeden nie je Taliansko. Kým priemerný Talian spotrebuje ročne „len“ 6 kíl kávy, vo Fínsku sa toto číslo šplhá až na úctyhodných 9 kilogramov na osobu.
Dobrou správou je, že láska ku káve nie je len o pôžitku, ale aj o zdraví. Viaceré štúdie potvrdzujú, že tento obľúbený nápoj má na naše telo priaznivé účinky. Platí tu však zlaté pravidlo: všetkého veľa škodí. Aby ste si z každej šálky odniesli len to najlepšie a vyhli sa nepríjemnostiam, poďme sa pozrieť na to, čo presne káva s naším telom robí.
Zlepšenie koncentrácie a výkonu: Kofeín efektívne stimuluje nervový systém, vďaka čomu pociťujeme zrýchlenie reakcií a zlepšenie kognitívnych funkcií mozgu. Súčasne mierne zvyšuje krvný tlak.
Efektívny proti bolesti: Kofeín má overené analgetické účinky, preto ho nájdete aj v mnohých bežných liekoch, ktoré pomáhajú uľaviť od bolesti.
Uľahčuje dýchanie: Látka teofylín, obsiahnutá v káve, má schopnosť uvoľňovať dýchacie cesty. Z tohto dôvodu sa kofeín využíva aj v medicíne – napríklad na podporu dýchacích procesov u rekonvalescentov po operácii.

Bojuje proti starnutiu a chráni cievy: Káva je bohatá na polyfenoly (druh antioxidantov), ktoré zvyšujú odolnosť buniek voči poškodeniu, a tým bránia predčasnému starnutiu. Tiež sa podieľajú na prevencii vysokého krvného tlaku*. Je zaujímavé, že množstvo antioxidantov je rovnaké v káve s kofeínom aj v tej bez kofeínu.
Podľa výskumov krátkodobý hypertenzný (zvyšujúci tlak) účinok pri nepretržitej konzumácii kávy mizne.
Znižuje riziko rakoviny: Trigonelín, ďalšia prospešná zložka kávy, pomáha znižovať riziko rakoviny hrubého čreva a prostaty. Navyše, práve táto látka stojí za charakteristickou arómou kávy.
Pomáha pri diéte a kontrole chuti do jedla: Káva ovplyvňuje hladinu črevných peptidov (hormónov, ktoré kontrolujú pocit hladu a sýtosti), čo je obzvlášť užitočné pri diétnom režime. Navyše, 200 ml kávy má len 5 kalórií.

Spôsobuje žalúdočné ťažkosti: Káva dráždi steny tráviaceho traktu a zvyšuje tvorbu žalúdočných kyselín, čo môže viesť k nepríjemnému páleniu záhy alebo dokonca až k vzniku vredov.
Zvyšuje cholesterol: Látky cafestol a kahweol, ktoré sa nachádzajú výlučne v kávových zrnách, zvyšujú množstvo lipoproteínov v krvi. To má v konečnom dôsledku za následok nárast hladiny cholesterolu.
Predstavuje riziko v tehotenstve: Molekuly kofeínu sú dostatočne malé na to, aby prenikli cez placentu do krvného obehu plodu. Keďže orgány dieťatka ešte nie sú plne vyvinuté, nedokážu kofeín spracovať. Ten sa v jeho organizme ukladá a negatívne ovplyvňuje jeho biorytmus.
Vedie k nervozite a nespavosti: Tento stav zrejme pozná každý milovník kávy, ktorý si svoju obľúbenú šálku doprial neskoro večer. Kofeín zvyšuje dráždivosť a narúša kvalitu spánku.
Podľa odborníkov by sme nemali prekročiť hranicu 2 až 3 šálok denne. Nedokážete piť kávu menej často? Nevadí, skúste namiesto frekvencie znížiť objem a doprajte si radšej menšiu šálku.
V kvalitnej káve sa ukrýva celá paleta chutí a benefitov, no či si ich naozaj užijete, závisí najmä od správnej prípravy. Skúsení baristi dobre vedia, že ani tie najdrahšie zrná nie sú zárukou dokonalého zážitku, ak podceníte vodu. Tá totiž tvorí až 95 % obsahu vašej šálky, a preto zohráva v celom procese kľúčovú úlohu.

Nežiaduce prímesi vo vode zaručene pokazia chuť aj arómu, a to aj pri tých najdrahších odrodách arabiky. Platí jednoduchá rovnica: čím čistejšia voda, tým zdravší nápoj a intenzívnejší zážitok. Ak žijete v oblasti s tvrdou vodou a bojujete s vodným kameňom, problém je ešte výraznejší. Nadbytočné minerály škodia nielen vášmu kávovaru, ale aj samotnej káve – filter preto musí vodu nielen vyčistiť, ale aj zmäkčiť. Podobne je to s hrdzavou vodou, od ktorej dobrú kávu čakať nemôžete. V takom prípade musí mať filter aj účinnú predfiltráciu, ktorá si poradí so železom.