Tento rozšírený prírodný jed sa nachádza všade, vrátane vzduchu, pôdy a vodovodnej vody. Vodárne ho neodstraňujú, iba sledujú a merajú jeho hodnoty.
Jed z prírody
Podobne ako olovo, aj arzén patrí do triedy xenobiotík – chemických látok, ktoré nemajú pre živé organizmy žiadnu hodnotu. Práve naopak, xenobiotiká majú výrazne deštruktívne a smrteľné účinky. Ale zatiaľ čo kontamináciu olovom môžeme nazvať „dielom človeka“ ako výsledok technologického pokroku, arzén je prirodzene rozšírený po celom svete. Jeho prirodzené rozšírenie je nerovnomerné, a preto sú niektoré regióny obzvlášť ohrozené zvýšeným výskytom arzénu. Stáva sa to, keď sa geologické zdroje arzénu nachádzajú v blízkosti podzemných vôd. Ťažobný priemysel a poľnohospodárstvo so širokým využitím pesticídov predstavujú ďalšie zdroje kontaminácie arzénom.
Hoci je arzén ľudstvu známy už stovky rokov a povedomie o jeho extrémnej toxicite je veľmi vysoké, stále chýbajú rozsiahle štúdie o súvislosti medzi nepretržitým vystavením nízkym koncentráciám arzénu a vznikom rakoviny. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uznala anorganický arzén za potvrdený karcinogén.*
Najobľúbenejší jed v dejinách
S príznakmi, ktoré sa podobajú bežnej chrípke, bol arzén po stáročia dokonalou zbraňou. Využíval sa nielen ako liek, ale stal sa aj obľúbeným nástrojom travičov, keďže je smrteľný už v minimálnych dávkach a v jedle či nápojoch je prakticky nezistiteľný.
Práve tieto vlastnosti z neho kedysi robili ideálny prostriedok. Lekári nedokázali odlíšiť úmyselnú otravu od bežnej otravy jedlom, čo z neho robilo nenápadného a zákerného pomocníka. Dnes je však situácia iná. Vďaka prísnej regulácii a pokročilej diagnostike ho už dokážeme spoľahlivo odhaliť. Paradoxne, niektoré jeho zlúčeniny sa aj v súčasnosti využívajú pri liečbe určitých foriem leukémie.
Arzén sa dostáva do tela s pitnou vodou
Arzén nemá žiadny zápach ani chuť, a preto ak chcete zistiť úroveň jeho obsahu vo vode, mali by ste si nechať urobiť rozbor alebo si pozrieť oficiálne výsledky meraní vašej vodárenskej spoločnosti. Arzén sa cez pokožku vstrebáva len veľmi slabo, ale dá sa ľahko vdýchnuť. Najnebezpečnejší je príjem s vodou a jedlom. Napáda viaceré orgány a systémy, časom sa v tele hromadí a spôsobuje neustále tráviace problémy, bolesti hrdla a stmavnutie pokožky.
V prípade dlhodobého vystavenia nízkym dávkam arzénu sa môžu objaviť príznaky ako tŕpnutie prstov, bolesti brucha, nevoľnosť a vracanie. Keďže neexistuje žiadny liek, najlepším spôsobom, ako sa chrániť, je úplne zabrániť jeho príjmu.
Filtrácia arzénu je zložitá
Tento prvok môže tvoriť početné zlúčeniny. Najtoxickejšie pre ľudí sú anorganické. Líšia sa nielen svojimi účinkami, keďže trojmocný arzenit je podľa odhadov 2 až 10-krát toxickejší ako päťmocný arzeničnan**. Je dôležité si uvedomiť, že rôzne zlúčeniny arzénu si pri filtrovaní z pitnej vody vyžadujú rôzne techniky.
Arzén: Celosvetová hrozba
Tento rozšírený prírodný jed sa nachádza všade, vrátane vzduchu, pôdy a vodovodnej vody. Vodárne ho neodstraňujú, iba sledujú a merajú jeho hodnoty.
Jed z prírody
Podobne ako olovo, aj arzén patrí do triedy xenobiotík – chemických látok, ktoré nemajú pre živé organizmy žiadnu hodnotu. Práve naopak, xenobiotiká majú výrazne deštruktívne a smrteľné účinky. Ale zatiaľ čo kontamináciu olovom môžeme nazvať „dielom človeka“ ako výsledok technologického pokroku, arzén je prirodzene rozšírený po celom svete. Jeho prirodzené rozšírenie je nerovnomerné, a preto sú niektoré regióny obzvlášť ohrozené zvýšeným výskytom arzénu. Stáva sa to, keď sa geologické zdroje arzénu nachádzajú v blízkosti podzemných vôd. Ťažobný priemysel a poľnohospodárstvo so širokým využitím pesticídov predstavujú ďalšie zdroje kontaminácie arzénom.
Hoci je arzén ľudstvu známy už stovky rokov a povedomie o jeho extrémnej toxicite je veľmi vysoké, stále chýbajú rozsiahle štúdie o súvislosti medzi nepretržitým vystavením nízkym koncentráciám arzénu a vznikom rakoviny. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uznala anorganický arzén za potvrdený karcinogén.*
Najobľúbenejší jed v dejinách
S príznakmi, ktoré sa podobajú bežnej chrípke, bol arzén po stáročia dokonalou zbraňou. Využíval sa nielen ako liek, ale stal sa aj obľúbeným nástrojom travičov, keďže je smrteľný už v minimálnych dávkach a v jedle či nápojoch je prakticky nezistiteľný.
Práve tieto vlastnosti z neho kedysi robili ideálny prostriedok. Lekári nedokázali odlíšiť úmyselnú otravu od bežnej otravy jedlom, čo z neho robilo nenápadného a zákerného pomocníka. Dnes je však situácia iná. Vďaka prísnej regulácii a pokročilej diagnostike ho už dokážeme spoľahlivo odhaliť. Paradoxne, niektoré jeho zlúčeniny sa aj v súčasnosti využívajú pri liečbe určitých foriem leukémie.
Arzén sa dostáva do tela s pitnou vodou
Arzén nemá žiadny zápach ani chuť, a preto ak chcete zistiť úroveň jeho obsahu vo vode, mali by ste si nechať urobiť rozbor alebo si pozrieť oficiálne výsledky meraní vašej vodárenskej spoločnosti. Arzén sa cez pokožku vstrebáva len veľmi slabo, ale dá sa ľahko vdýchnuť. Najnebezpečnejší je príjem s vodou a jedlom. Napáda viaceré orgány a systémy, časom sa v tele hromadí a spôsobuje neustále tráviace problémy, bolesti hrdla a stmavnutie pokožky.
V prípade dlhodobého vystavenia nízkym dávkam arzénu sa môžu objaviť príznaky ako tŕpnutie prstov, bolesti brucha, nevoľnosť a vracanie. Keďže neexistuje žiadny liek, najlepším spôsobom, ako sa chrániť, je úplne zabrániť jeho príjmu.
Filtrácia arzénu je zložitá
Tento prvok môže tvoriť početné zlúčeniny. Najtoxickejšie pre ľudí sú anorganické. Líšia sa nielen svojimi účinkami, keďže trojmocný arzenit je podľa odhadov 2 až 10-krát toxickejší ako päťmocný arzeničnan**. Je dôležité si uvedomiť, že rôzne zlúčeniny arzénu si pri filtrovaní z pitnej vody vyžadujú rôzne techniky.